Úvodom pár základných faktov o baterkárňach:

  • Baterkáreň nie je automobilka, ako je to podávané verejnosti. Výroba batérií je ťažký chemický priemysel.
  • Pracuje sa v nej s množstvom nebezpečných chemických látok, ako sú napr. rozpúšťadlá, elektrolyty, ťažké kovy a pod. Na výrobu batérií je potrebné obrovské množstvo vody, elektrickej energie a plynu.
  • Havarijné situácie v závodoch vyrábajúcich batérie nastávajú viackrát ročne, haváriu veľkých rozmerov môžeme podľa štatistík očakávať vždy aspoň raz za 10 rokov.
  • Smrteľná dávka lítia je 5 gramov.
  • NMP rozpúšťadlo je environmentálne rizikové, pretože sa v prírode rozkladá pomaly a môže kontaminovať vodné zdroje. Diagnózy, ktoré NMP spôsobuje: zvýšenie γ-GT v krvi s toxicitou pre matku a plod, podráždenie pokožky a dýchacích ciest, vážne poškodenie alebo podráždenie očí. Ďalej má NMP neurotoxické a genotoxické účinky a má reprodukčnú toxicitu. 
  • Rovnako sú známe aj škodlivé účinky elektrolytov a ich fluórových zlúčenín.
  • Investor nemôže garantovať ekologickú bezpečnosť baterkárne, pretože na baterkárne doteraz neexistujú európske smernice BAT (Best Available Techniques), na niektoré nebezpečné látky neexistujú limity ani spôsoby merania ich hodnôt v ovzduší alebo vo vode.

Zistené fakty v súvislosti s investičným zámerom Šurany Industrial Park
- pochybenia, vážne porušenia a obchádzania zákonov a nedostatky zámeru.
Zoznam týchto faktov je neustále dopĺňaný a aktualizovaný.

NEZROVNALOSTI V ÚDAJOCH

Do zisťovacieho konania EIA boli z nám nepochopiteľných príčin dodané len orientačné údaje, čo je absolútne neprípustné. Svedčia o tom odpovede navrhovateľa v pripomienkovom konaní: „V súčasnej dobe disponuje navrhovateľ iba orientačnými množstvami základných surovín a chemických látok a materiálov používaných vo výrobe. Konkrétne technológie a vstupy do nich sa budú bližšie špecifikovať v následných stupňoch projektovej dokumentácie.“

Údaje a čísla v Zámere sa priebežne menia za chodu, ako napríklad údaje o spotrebe vody, o počtoch kamiónov, a pod. Pýtame sa, či je možné dávať do Zámeru NEREÁLNE DATA, a teda či je možné vôbec verejne hodnotiť zámer s nereálnymi a nepravdivými údajmi, vypracovávať na jeho základe vplyv na životné prostredie a zdravie, vypracovávať dopravné posúdenie a pod.

V predloženom Zámere sa uvádza množstvo vstupných surovín cca 16 tisíc ton ročne. Podľa našich prepočtov je to však pri avizovanej kapacite výroby 20 GWh (60 miliónov článkov, 200.000 elektromobilov) omnoho viac a to 72 až 125 tisíc ton surovín ročne, z čoho je cca 50% škodlivých a toxických látok. Prepočty vieme vydokladovať, máme ich overené štyrmi rôznymi metódami.

  • Metóda výpočtu č. 1 – výrobná kapacita (GWh) / energetická hustota (Wh/kg) = 20.000.000.000 Wh /160 Wh/kg až 240 Wh/kg =  83.333 až 125.000 ton materiálu za rok.
  • Metóda výpočtu č. 2 – počet článkov (ks) x hmotnosť článku (kg) = 60.000.000 x 1,2 až 2 kg = 72.000 až 120.000 ton materiálu za rok.
  • Metóda výpočtu č. 3 – počet elektromobilov (ks) x hmotnosť batérie 100KWh (kg) = 200.000 ks x 400 kg až 500 kg = 80.000 až 100.000 ton materiálu za rok.
  • Metóda výpočtu č. 4 – porovnanie vstupov zo zámeru pilotnej linky InoBat s kapacitou 4GWh: Vstupné suroviny (str. 36 investičného zámeru InoBat) – 15 240 ton za rok pre kapacitu 4GWh. Pre kapacitu 20 GWh by to bolo 15 240 ton * 5 = 76.200 ton materiálu za rok.

Z uvedeného jasne vyplýva, že pri prepočte množstva materiálu potrebného na výrobu 60.000.000 článkov s celkovou kapacitou 20 GWh rôznymi metódami je výsledné rozmedzie cca 72.000 až 125.000 ton materiálu za rok.

Toto predstavuje cca 6 až 10-násobok uvedených vstupov, ktoré boli použité  v zámere Šurany Industrial Park pri štúdii dopadov na životné prostredie.

K množstvám použitých materiálov v metóde č. 1, č. 2 a č. 3 je potrebné ešte pripočítať  množstvo toxického katódového rozpúšťadla NMP (20.000 až 62.000 ton/rok doteraz nie je známy údaj koľko), nakoľko NMP sa počas procesu výroby odparuje a recykluje a teda sa na hmotnosti hotového článku nepodieľa!!!

Z tabuľky vstupných surovín vychádza množstvo ďalších analýz a posudkov, ktoré sú tým pádom absolútne nereálne a neobjektívne. Je možné, že takéto výrazné podhodnotenie vstupov môže byť klasifikované aj ako trestný čin.

V štúdii uskutočniteľnosti pre Šurany Industrial Park z mesiaca máj 2024 na strane 10 sa uvádzajú požiadavky na technologickú vodu v objeme 1000 m3/hod. V Zámere predloženom dňa 3.6.2024 sa už uvádzajú požiadavky na technologickú vodu v objeme 400 m3/hod. Podľa informácií zo zahraničných zdrojov, týkajúcich sa konkrétne spotreby vody baterkárne v maďarskom meste Göd, je spotreba baterkárne s kapacitou 40 GWh až 25000 m3 vody denne.

Pri otázke, čo v prípade, že vodohospodársky podnik vyhlási zákaz čerpania vody z Nitry, napr. v prípadoch sucha, nám bolo povedané, že investor bude mať v areáli záložné studne na spodnú vodu. Vo verejných vyjadreniach však investor a MH Invest s.r.o. používanie spodnej vody popierajú.

V štúdii Ekonomickej výhodnosti projektu sa uvádzajú požiadavky na pitnú vodu o objeme 27 m3 až 50m3 / hod. Požiadavky na odtok splaškovej vody sú 900 m3 až 4.800m3 / hod. Pýtame sa, odkiaľ investor zoberie taký obrovský rozdiel vody? Žeby nekontrolovateľné čerpanie spodnej vody v rámci areálu? Je požiadavka na tak obrovský odtok splaškovej kanalizácie opodstatnená?

Táto významná oblasť nie je riadená. V pripomienkovom konaní a str. 50 bola položená nasledovná požiadavka: „Žiadame konkretizovať údaje o odpadoch a nebezpečných odpadoch a spresniť spôsob likvidácie odpadov v súlade s platnou legislatívou.“. Odpoveď navrhovateľa bola: „V súčasnej dobe disponuje navrhovateľ iba orientačnými množstvami základných surovín a chemických látok a materiálov používaných vo výrobe. Konkrétne technológie a vstupy do nich sa budú bližšie špecifikovať v následných stupňoch projektovej dokumentácie.“ Vzniká preto legitímna otázka komu, ako a kde bude toxický odpad odvážaný, ako bude znehodnocovaný a zneškodňovaný. Navrhovateľ to však dodnes nevie.

V Maďarsku sa vyprodukuje v oveľa menšej baterkárni 35.000 ton odpadu ročne. Najnovšie kauzy baterkární v Maďarsku odhaľujú čierne skládky nebezpečného odpadu v tisíckach ton, často uskladňované v nechránených a otvorených objektoch bez požiarnej ochrany a pod zavádzajúcim označením.

BEZPEČNOSŤ

Protokol o nezaradení prevádzky do kategórie A ani B vypracovaný firmou OLBA s.r.o. je vypracovaný natoľko účelovo, že to doslova bije do očí. Dosadené údaje do výpočtov sú nesprávne, čísla sú zámerne redukované s cieľom, aby vyšiel výsledný koeficient menší ako 1. Protiposudok žiaľ nevieme doložiť, nakoľko je jeho cena  35.000 EUR.  Je to priam nemožné, aby fabrika tak obrovských rozmerov nemusela spĺňať zákon o priemyselných haváriách.

Celý proces zmanipulovania dokumentu vieme vysvetliť a dokázať. Nie je možné súhlasiť s vypracovanou tabuľkou o prítomných nebezpečných látkach v podniku a ich klasifikáciou. Uvedené množstvá nezodpovedajú skutočnosti, vo výpočtoch boli vynechané nebezpečné vstupné suroviny, ktoré sa v skladoch budú nachádzať.

V pripomienkach sme požadovali údaj, koľko ton chemických látok sa bude nachádzať v skladov v jednej chvíli, na čo navrhovateľ opätovne odpovedal: „V súčasnej dobe disponuje navrhovateľ iba orientačnými množstvami základných surovín a chemických látok a materiálov používaných vo výrobe. Konkrétne technológie a vstupy do nich sa budú bližšie špecifikovať v následných stupňoch projektovej dokumentácie.“

  • V tabuľke klasifikácie odpadov bola v bode č. 7 Rozpúšťadlá uvedená hodnota 62,5 ton, ktorú pán Bartolen vypočítal z položky 14 06 03 – iné rozpúšťadlá a zmesi rozpúšťadiel – 750 ton, túto hodnotu vydelil počtom mesiacov v roku a získal hodnotu 62,5. Avšak vo výpočtoch udáva hodnotu 30, čo bude údajne počet ton, ktoré sa budú nachádzať v jednej chvíli v areáli. Tento údaj nie je správny.
  • Do tabuľky nezahrnul položku 07 01 04 – iné organické rozpúšťadlá, premývacie kvapaliny a matečné lúhy – 450 ton.
  • Do výpočtov nezahrnul ani vstupné množstvá nebezpečných látok Katódové rozpúšťadlo (NMP) – 2233,46 ton/rok, Katódový aktívny materiál (LFP) – 4208,49 ton/rok a Elektrolyt (LiPF6, F2LiNO4S2, C3H2O3, DMC, EC) – 1787,27 ton/rok.
  • Všetky tieto položky sa budú vo fabrike nachádzať v jednej chvíli v stovkách ton a preto majú byť použité na posúdenie nielen fyzikálnej nebezpečnosti a nebezpečnosti pre životné prostredie, ale aj nebezpečnosti pre zdravie. Súčtové pravidlo sa malo použiť trikrát.
  • Z uvedeného vyplýva, že ak by boli použité všetky položky s reálnymi množstvami vstupných chemických látok a odpadov nachádzajúcich sa v areáli v jednom čase, podnik musí byť zaradený medzi podniky spadajúce pod prevenciu závažných priemyselných havárií a posudzovaní v povinnom hodnotení.
  • Aj v prípade, že by cca 6-10-násobne podhodnotené množstvá vstupných surovín boli správne, aj v tom prípade by výsledný koeficient musel vyjsť vyšší ako 1 a teda by musela byť činnosť zaradená minimálne do kategórie A.
 

Takúto nezodpovednú manipuláciu s dátami a výpočtami pokladáme za veľmi nebezpečný počin ohrozujúci bezpečnosť tisícok obyvateľov. Protokol vypracovaný Ing. Oliverom Bartolenom, ako odborne spôsobilou osobou, v rámci zásady materiálnej pravdy by mal byť ako podklad vydaného rozhodnutia preskúmaný znalcom, zapísanom v zozname znalcov SR pre danú oblasť.

Doloženie protokolu o nezaradení do kategórie A ani B znamená, že prevádzka sa nemusí posudzovať podľa zákona č. 128/2015 Z.z. O prevencii závažných priemyselných havárií. Vyhýbanie sa aplikácii zákona 128/2015 Z.z.  považujeme za škandalózne. V prípade priemyselnej havárie totiž hrozia následky nepredvídateľných a obrovských rozmerov, ohrozujúce nielen všetky súčasti životného prostredia, ale najmä zdravie a majetok obyvateľov, a dokonca aj ich životy (podobné havárie sú už realitou v susednom Maďarsku a vo všetkých krajinách sveta, kde prevádzkujú továrne na výrobu batérií, najnovší prípad sa týka švédskej baterkárne Northvolt, kde zomreli dvaja zamestnanci a 26 ich bolo ťažko zranených). Preto sa oprávnene pýtame, kto by sanoval obrovský rozsah škôd. Štát? Teda my všetci? Je možné, že dôvodom obchádzania zákona č. 128/2015 Z. z. je aj to, že pri všetkých fabrikách zaradených do jednej z týchto kategórií sa totiž ako jedna z podmienok vyžaduje vysoké poistné krytie pre prípad, že by nastala havária.

Investor, podľa ústnych vyjadrení, nepočíta so zriadením vlastného závodného hasičského útvaru. Celé riziko plánuje preniesť na národný Hasičský a záchranný zbor SR, čím nám hrozí nezmerateľné riziko priameho ohrozenia poskytovania hasičskej a záchrannej činnosti v okruhu možno stoviek kilometrov od Šurian (nakoľko personálne kapacity v rámci výkonu 24-hod. služieb sú malé).

Pre predstavu: počas júnového požiaru v juhokórejskej fabrike na lítiové batérie bolo nasadených približne 145 osôb a 50 kusov techniky. Uhasiť požiar sa podarilo asi šesť hodín po prvom výbuchu. Koľko to bude trvať v šurianskej baterkárni s personálom a technikou, ktorá je reálne k dispozícii?

 

ZDRAVIE

Hodnotiaca správa uvádza, že najbližšia obytná zástavba je vzdialená viac ako 2  km a za dotknutú populáciu považuje táto správa len niekoľko desiatok obyvateľov!!! Skutočnosť je taká, že Šurany Industrial Park je plánovaný vo vzdialenosti iba 70 metrov od záhradkárskej oblasti (Albertov dvor) a 230 metrov od prvého rodinného domu v Šuranoch! V rádiuse do 2 km sa nachádzajú 2 základné školy, 2 materské školy a 1 stredná škola. V rádiuse 7 km od Šurany Industrial Park sú 3 termálne kúpaliská a 4 vodné rekreačné plochy.

Pani doktorka Holíková si pri vypracovávaní štúdie HIA nedala ani toľko námahy, aby si overila reálie v posudzovanej oblasti a ako píše na strane 4 „Na k. ú. mesta Šurany ležia vodné plochy Tona a Štrkáreň, ktoré sú rekreačne využívané, ale nie sú určené ako kúpacie oblasti“. Areál Tona je desaťročia využívaný ako kúpacia oblasť pre široké okolie a v štúdii nebolo spomenuté, že v Šuranoch a okolí sa nachádzajú chovné rybníky, ale aj zvieracie farmy (Farma Okomáň), a v neposlednom rade v tesnej blízkosti plánovanej fabriky sa nachádza poľnohospodárska Bio farma Weber, na ktoré by činnosť fabriky mala veľmi negatívny až likvidačný vplyv. Pochybenia na strane 8 „Prevádzka bude nepretržitá v štyroch zmenách“ už nechávame bez komentára.

V správe sa vôbec nespomína riziko reprodukčnej toxicity rozpúšťadla NMP, ani extrémne škodlivý účinok elektrolytov (fluoridové soli) na zdravie a životné prostredie.

Pri posudzovaní na zdravotný stav populácie v dotknutej lokalite sa zároveň vynechala analýza dopadov na zdravie s odôvodnením na nedostatok čiastkových údajov.

Nikde v predložených materiáloch sa nespomínajú nasledovné účinky elektrolytov a PVDF pojiva a ich výrazný vplyv na vodu a ovzdušie.

Je zrejmé, že fabrika na výrobu batérií bude mať veľmi vysokú spotrebu vody, ktorá sa okrem iného bude používať aj na oplachovanie aparatúr, v ktorých bude rozpustený elektrolyt. Elektrolyt obsahuje LiPF6 – hexafluorofosforečnan lítny, ktorý po uvoľnení do prostredia reaguje s vodou za vzniku fluorovodíka (HF). Fluoridy, ktoré sa dostanú do vody je takmer nemožné z vody vyseparovať a samotný fluór sa vždy transformuje medzi rôznymi toxickými zlúčeninami. Najmenej toxický je vo vode málo rozpustný fluorid vápenatý (CaF2), avšak pokiaľ by ním mala byť znečistená vypúšťaná voda, aj malé rozpustené množstvá dajú pri veľkých objemoch výrazné hodnoty.

Ďalšou veľmi závažnou chemikáliou používanou v procese výroby katód je katódové pojivo PVDF (Polyvinylidénfluorid) – (deklarovaných 78,69 ton/rok pri 6 až 10-násobne podhodnotených vstupoch), ktoré sa pri sušení katód v peciach vyparuje. Pri vystavení tejto zlúčeniny teplote nad 200 stupňov Celzia sa pri jeho odparovaní emituje nebezpečný vysokotoxický plyn hydrogénfluorid. Jeho separácia je z technologického a ekonomického hľadiska ťažká a nákladná, čím vzniká podozrenie, že by mohol byť vypúšťaný bez jeho zachytávania a následnej kontroly von prieduchmi.

Pre zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá  s označením rizika podľa Vyhlášky MŽP SR č. 248/2023 Z.z. o požiadavkách na stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia, (v ktorej zariadenia na výrobu nefigurujú, ale podľa parametrov by tam byť určite mali – viď bod 12) príloha č. 6 – platia pre vymenované činnosti špecifické emisné limity znečisťujúcich látok koncentrácia v hodnote  2 mg/m3 a hmotnostný tok 10 g/h. 

Kumulované hmotnostné toky znečisťujúcich látok rovnakej kategórie uvažované pre moduláciu, uvedené v investičnom zámere, sú 891,7956 g/h, čo je 89 – násobne vyššie ako emisné limity analogicky porovnateľných činností. 

Ak by sa počítalo s reálnymi množstvami vstupných materiálov, ktoré budú v skutočnosti mnohonásobne vyššie, než sú množstvá uvedené v investičnom zámere, tak znečistenie ovzdušia emisiami znečisťujúcich látok bude extrémne negatívne ovplyvňovať kvalitu ovzdušia. Prekročenie týchto emisných limitov by bolo pre túto oblasť likvidačné.

Imisný limit je koncentrácia znečisťujúcej látky v ovzduší. Podľa SHMÚ nepatrí rozpúšťadlo NMP (N-Methylpyrrolidone) medzi bežne sledované látky v ovzduší. Pre zlúčeninu NMP sa limitná hodnota v ovzduší neurčuje, ani nie je možné jej meranie monitorovacími stanicami SHMU.

To znamená, že pokiaľ nevieme sledovať danú koncentráciu, tak nevieme posúdiť ani vplyv zvýšenia koncentrácie nielen NMP, ale ani fluórových zlúčenín v ovzduší na zdravie a životné prostredie. A ak neexistuje limit, úrady a investor môže tvrdiť, že neporušujú legislatívu SR a EÚ v oblasti dopadov na životné prostredie.

Baterkáreň teda môže vypúšťať akékoľvek množstvo nebezpečných látok, napr. NMP a hydrogénfluoridu, a nikto to nezmeria. Bez zavedenia overenej metodiky na monitorovanie je vypúšťanie týchto látok z pohľadu ochrany zdravia a životného prostredia neprijateľné!

 

NEDOSTATKY V LEGISLATÍVE

Zariadenia na výrobu batérií (baterkárne) nie sú uvedené medzi kategóriami zdrojov znečistenia, a ani medzi činnosťami, pričom by tam určite byť mali, nakoľko sa organické rozpúšťadlá budú používať vo veľkej miere. Podľa tejto vyhlášky (248/2023 Z.z.) platia špecifické emisné limity koncentrácie VOC (prchavá organická látka) s označením rizika 2 mg/m3.

Na základe princípu analógie a podobnosti pre posudzovanú baterkáreň, ako zariadenia používajúceho organické rozpúšťadlá s označením rizika s ročnou spotrebou nad 2000 ton, by mali platiť rovnako prísne emisné limity. V niektorých štátoch sú na takúto činnosť stanovené  individuálne emisné limity 1 mg/m3.

Keďže baterkárne túto vyhlášku spĺňať nemusia, neplatia pre ne prísnejšie stanovené limity! Pokiaľ by baterkáreň mala spĺňať špecifický emisný limit, tak ako ostatné zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá, tak ho už teraz podľa predloženého zámeru (so šesť- až desaťnásobne podhodnotenými vstupmi) niekoľkonásobne prekračuje (viď bod č. 10).

Výroba batérií, okrem výlučnej montáže, s výrobnou kapacitou 15.000 ton batériových článkov (katóda, anóda, elektrolyt, separátor, kapsula) alebo viac ročne, bola zaradená do rozsahu pôsobnosti smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách v nadväznosti na pozmeňujúce ustanovenia smernice 2024/1785/EÚ (túto smernicu musia členské štáty EÚ transponovať do vnútroštátneho práva do 1. júla 2026). Jadrom smernice je integrované environmentálne povolenie, ktoré musí byť založené na najlepších dostupných technikách (Best Available Technique – BAT).

Keďže však smernice BAT pre baterkárne doteraz neboli vytvorené ani implementované do legislatívy členských štátov EÚ, nebola a nie je podľa nich projektovaná žiadna stavba baterkárne v krajinách EÚ (a teda sa vôbec nedodržiavajú prísne požiadavky BAT).

Ešte pred transpozíciou smernice BAT do vnútroštátnych právnych predpisov a vypracovaním referenčného dokumentu o BAT je však dôležité, aby boli známe účinky vypúšťaných znečisťujúcich látok na životné prostredie a zdravie ľudí. Obzvlášť dôležité je, aby pracovníci a obyvatelia v okolí baterkární boli informovaní o rozsahu znečistenia. V tejto súvislosti by mal byť hlavným cieľom výskum dlhodobého vplyvu výroby batérií na zdravie. Dôležitým doplnkom existujúcej infraštruktúry by bol súbor nástrojov, ktorý by umožnil pracovníkom a obyvateľom monitorovať kvalitu a stav napríklad pitnej vody alebo ovzdušia.

Na základe uvedeného teda vypracovanie smerníc BAT nie je možné, kým nebude možné presné meranie znečistenia a toto nebude z lekárskeho a environmentálneho hľadiska vedecky vyhodnotené. V súčasnosti nie je možné posúdiť environmentálny dopad baterkární na znečistenie životného prostredia (najmä zdrojov pitnej vody), pretože doteraz neboli vykonané ani vypracované príslušné výskumy a žiadne technické usmernenia. Nikto nemá k dispozícii nástroj na zistenie, akému nebezpečnému znečisteniu sú obyvatelia lokalít okolo baterkární skutočne vystavení. Obzvlášť alarmujúce je, že sa doteraz vôbec nesleduje ani úroveň znečistenia miestnej pitnej a podzemnej vody.

CHYBY V ZISŤOVACOM KONANÍ

Uvedená činnosť mala byť zaradená aj do kategórie „Chemický, farmaceutický a petrochemický priemysel“ podľa Prílohy 8 Zákona č. 24/2006 Z. z.. Bod č. 4 , Položka č. 9 – Skladovanie jedov a pesticídov, kde je limit na zaradenie do povinného hodnotenia 100 ton. 

Uvedená činnosť mala byť zaradená aj do kategórie „Infraštruktúra“ podľa prílohy 8 Zákona č. 24/2006 Z. z Bod č. 9, Položka č. 2 – „Skládky odpadov na nebezpečný odpad„, kde je zaradenie do povinného hodnotenia BEZ LIMITU, teda automatické.

Uvedená činnosť mala byť zaradená aj do časti Ostatné priemyselné odvetvia – Priemyselné zariadenia na povrchovú úpravu látok, predmetov alebo výrobkov s použitím organických rozpúšťadiel (Príloha č. 8, bod č. 8, položka č.7 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie). Limit pre povinné hodnotenie v tejto časti je definovaný na 200 ton organických rozpúšťadiel ročne. V zámere uvedené podhodnotené množstvo NMP rozpúšťadla 2233 ton/rok presahuje limitnú hodnotu pre povinné hodnotenie jedenásťnásobne! 

Máme za to, že sa navrhovateľ týmto zámerne vyhol povinnému hodnoteniu, čím prišlo k porušeniu národného práva aj práva EÚ.

V investičnom zámere sa uvádza, že povoľujúcim orgánom pre navrhovanú činnosť budú Okresný úrad Nové Zámky, Odbor starostlivosti o životné prostredie a Mesto Šurany a teda uvedená činnosť nepodlieha integrovanému povoľovaniu. Pre vysvetlenie: „Integrované povoľovanie je konanie, ktorým sa koordinovane povoľujú a určujú podmienky vykonávania činností v existujúcich prevádzkach a v nových prevádzkach s cieľom zaručiť účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného prostredia v normách kvality životného prostredia.“ To znamená, že prevádzka je pravidelne monitorovaná Slovenskou inšpekciou životného prostredia, ktorá je správnym orgánom v integrovanom povoľovaní.

V zmysle Prílohy č. 1 k zákonu č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia by navrhovaná činnosť mala byť zaradená do kategórie 6.7. „Povrchová úprava látok, predmetov alebo výrobkov s použitím organických rozpúšťadiel, najmä apretácia, tlač, pokovovanie, odmasťovanie, vodovzdorná úprava, lepenie, lakovanie, čistenie, úprava rozmerov, farbenie alebo impregnovanie s kapacitou spotreby organického rozpúšťadla väčšou ako 150 kg za hodinu alebo 200 t za rok.“

Pri prevádzke navrhovanej činnosti bude používané katódové rozpúšťadlo NMP (N-Methylpyrrolidone) v množstve 2233,46 t/rok, čo presahuje limitnú hodnotu zmeny príslušnosti povoľujúceho orgánu. Z uvedeného dôvodu by povoľujúcim orgánom pre takúto činnosť mala byť Slovenská inšpekcia životného prostredia a nie všeobecný stavebný úrad ani okresný úrad.

Vplyvy Šurany Industrial Park budú zasahovať nie len na miestnej úrovni, ako je deklarované, ale budú mať celoštátne až cezhraničné dopady na životné prostredie vzhľadom na lokalitu, v ktorej má byť zámer realizovaný (cca 50km je hranica s Maďarskou republikou).

Prečo sa robí posudzovanie vplyvov na zdravie a životné prostredie len na 1. fázu projektu, teda na kapacitu 20 GWh a nie na celkovú plánovanú kapacitu 40 GWh? Rozšírenie výroby na 40 GWh v 2. fáze je nutné posúdiť ako celok, a nie ako dvojnásobok 1. fázy! Toto konanie považujeme za zámerne manipulatívne a zavádzajúce. Máme za to, že pri vypracovaní zámeru na obe fázy by sa preukázateľne dokázalo, že činnosť neakceptovateľným a neobhájiteľným spôsobom negatívne ovplyvní všetky oblasti obyvateľov, počnúc infraštruktúrou, dopravným zaťažením, kvalitou vody, pôdy, vzduchu, a končiac negatívnymi dopadmi na zdravie obyvateľstva vrátane hlukového a svetelného smogu. Zámer vypracovaný iba na prvú fázu je preto pre nás absolútne neprijateľný!

Povinnému hodnoteniu sa navrhovateľ vyhol jednak tým, že nezaradil činnosť do kategórie vysvetlenej vo vyššie uvedenom bode č. 14, ale aj tým, že obišiel zákon č. 128/2015 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií (bod č.6). Nakoľko podľa § 18 ods. 1 písm. h) zákona o EIA predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis o prevencii závažných priemyselných havárií (zákon o PZPH), z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok. To znamená, ak by činnosť musela spĺňať tento zákon, muselo by automaticky prísť aj k povinnému hodnoteniu.

NEZODPOVEDNOSŤ

Doplňujúce informácie k zámeru str. 62:

Okresný úrad Nové Zámky, Odbor starostlivosti o životné prostredie – Orgán odpadového hospodárstva nemá námietky k predloženému zámeru „ŠURANY INDUSTRIAL PARK“.

Okresný úrad Nové zámky, Odbor starostlivosti o životné prostredie – Orgán štátnej vodnej správy nemá pripomienky k predloženému zámeru a nepožaduje jeho posudzovanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.   … bez komentára.

V rozhodnutí o neposudzovaní zámeru (str.4) bol vylúčený odkladný účinok odvolania, čo v praxi znamená, že aj napriek vážnym pripomienkam k činnosti a nedokončenému procesu pripomienkovania môže navrhovateľ pokračovať v prípravných fázach realizácie.

Dôvody na toto vylúčenie sú definované podľa § 55 ods. (2) Správneho poriadku: Ak to vyžaduje a) naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný b) nenahraditeľnú ujmu, môže správny orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť.

a) Naliehavosť záujmu bola odôvodnená navrhovateľom takto (Rozhodnutie zo zisťovacieho konania – „Šurany Industrial Park“ – 28.8.2024 – vydané OÚ ŽP v Nových Zámkoch, str. 69):

„… môže dôjsť k výraznému ohrozeniu, dokonca až k znemožneniu realizácie Šurany Industrial Park, čo bude nesporne mať negatívny dopad na verejné financie. Vynakladanie ďalších finančných prostriedkov spôsobených omeškaním zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie realizácie Šurany Industrial Park nie je v záujme verejnosti, práve naopak, existuje naliehavý všeobecný záujem, aby bola realizácia vykonaná čo možno najefektívnejšie a teda aj čo najrýchlejšie.“

b) Nenahraditeľnú ujmu definuje navrhovateľ ako finančnú a nefinančnú:

  1. Finančná ujma – zmluvné pokuty a sankcie, strata predpokladanej návratnosti investície, strata prefinancovaných prostriedkov a pod.
  2. Nefinančná ujma – čiastočný alebo úplný rozpad potencionálneho dodávateľského reťazca; – devastačný dopad na povesť Slovenskej republiky ako partnera, ktorý si nevie dostáť svoje záväzky; – negatívny dopad na medzinárodné hodnotenie Slovenskej republiky ako partnera v záväzkových vzťahoch; – negatívny dopad na možnosť prilákania nových investorov; – reputačné riziko spojené s nepredvídateľným procesom obstarávania nových investícií.

Máme za to, že takéto všeobecné konštatovanie je len formálnym konštatovaním správneho orgánu bez konkrétneho zdôvodnenia vylúčenia odkladného účinku odvolania s vyčíslením, pričom absentuje konkrétne vymedzenie, v čom si vyžaduje vylúčenie daného odkladného účinku naliehavý všeobecný záujem, príp. nebezpečenstvo vzniku nenahraditeľnej ujmy.

Konštatovanie, že dané vylúčenie odkladného účinku odvolania nie je v rozpore s verejnými záujmami, je taktiež len formálne, keďže verejný záujem nebol spoločnosťou MH Invest dostatočne odôvodnený (viď bod verejný záujem a bod ústavné práva).

Práve naopak, tvrdíme, že vylúčenie odkladného účinku rozhodnutia je veľmi nezodpovedné, účelové a v priamom rozpore so skutočným verejným záujmom.

Dňa 28. 8. 2024 vydal OÚ ŽP v Nových Zámkoch rozhodnutie, podľa ktorého navrhovaná činnosť „Šurany Industrial Park“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Odôvodnenie na strane 71 rozhodnutia: Na základe celkového zhodnotenia navrhovanej činnosti (povaha a rozsah, umiestnenie, vplyvy) správny orgán zastáva názor, že vplyvy na životné prostredie a zdravie obyvateľstva možno z hľadiska druhu predpokladaného rozsahu a intenzity hodnotiť ako nie natoľko významné a rozsiahle, aby boli dôvodom pre ďalšie posudzovanie navrhovanej činnosti, pričom je ich možné eliminovať za predpokladu dodržania podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Ďalej na tej istej strane 71 sa uvádza: Navrhovaná činnosť nebude predstavovať taký zásah do životného prostredia, ktorý by v značnej miere mohol ohroziť životné prostredie a zdravie obyvateľov. Taktiež riziká zámeru navrhovanej činnosti sa pohybujú v spoločensky prijateľnej miere.

Rozhodnutie OÚ NZ je podľa nás prejavom nekompetentnosti a neodbornosti a predstavuje obrovské hazardovanie s ľudskými životmi.

Zároveň je tu jeden veľmi dôležitý fakt. Nakoľko toto rozhodnutie vo výroku II. už nadobudlo 28.8.2024 právoplatnosť, odvolanie proti neposudzovaniu je v tomto prípade bezpredmetné. Do úvahy pripadá možnosť podania na správny súd, čo je však finančne i časovo náročné. Považujeme za nehoráznosť pozastaviť takýmto spôsobom zisťovacie konanie a jednoducho takto vylúčiť účastníkov konania z hry.

POCHYBNOSTI O OSVEDČENÍ

Podľa zákona o významných investíciách je držiteľ osvedčenia povinný najneskôr do 12 mesiacov odo dňa doručenia osvedčenia začať realizáciu významnej investície, inak osvedčenie stráca platnosť. Začatím realizácie významnej investície sa rozumie začatie stavebných prác alebo zaslanie návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy alebo na zriadenie vecného práva k pozemkom alebo stavbám. Máme za to, že v čase od 8.6.2022 do 8.6.2023 neprišlo ani k jednej možnosti a teda spoločnosť MH Invest má Certifikát o významnej investícii neplatný a teda nemá ani právo na vyvlastňovanie pozemkov.

Verejný záujem je daný samotnou ústavou a základné práva a slobody (ľudské práva a základné slobody priznané medzinárodnými dohovormi) sú priznané občanom SR, nie štátnym orgánom! Zastávame názor, že verejný záujem vyplýva priamo z textu najvyššieho právneho predpisu z hľadiska hierarchie právnych predpisov, a to Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne ide o právo na ochranu súkromia, právo na ochranu zdravia, právo na priaznivé životné prostredie, ústavná povinnosť neohrozovať a nepoškodzovať životné prostredie a prírodné zdroje, ústavný príkaz šetrne využívať prírodné zdroje, ústavný príkaz zabezpečiť ochranu poľnohospodárskej pôdy, ústavný príkaz dbať o ekologickú rovnováhu, ústavný príkaz zabezpečiť ochranu poľnohospodárskej pôdy ako neobnoviteľného prírodného zdroja, ústavné právo na podnikanie, právo na ochranu vlastníctva (ktorému poskytuje ochranu aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Tieto všetky práva sú dotknuté.

Odôvodnenie verejného záujmu navrhovateľom – Rozhodnutie str. 68:

Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že Šurany Industrial Park má predpoklad prilákať investície nielen v oblasti priemyselnej výroby a služieb, ale aj v oblasti výskumu a vývoja, a tým priamo prispieť k naplneniu cieľov vlády Slovenskej republiky v oblasti zvýšenia atraktivity SR ako investičnej destinácie, špecificky pre investície s vyššou pridanou hodnotou, čím je preukázaný verejný záujem na uskutočnení investičného projektu „Šurany Industrial Park“. 

Toto odôvodnenie nepovažujeme za dostatočné. Postavenie fabriky nie je verejný záujem obyvateľov SR a už vôbec nie obyvateľov Šurian, Bánova a blízkeho okolia.

Ako príklad uvádzame rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobnej veci, kedy súd konal o sťažnosti číslo: 67021/01 z 27. januára 2009 vo veci „Tatar proti Rumunsku“ a konštatoval, že znečistenie môže zasiahnuť do súkromného a rodinného života osoby tým, že poškodzuje jej blahobyt, a že štát má povinnosť zabezpečiť ochranu svojich občanov regulovaním povoľovania, vytvárania činnosti, bezpečnosti a kontroly priemyselných aktivít, ktoré sú nebezpečné pre životné prostredie a ľudské zdravie. Súd rozhodol, že rumunské štátne orgány nesplnili svoju povinnosť v uspokojivej miere posúdiť hrozbu, ktorú by mohla činnosť spoločnosti predstavovať a prijať primerané opatrenia s cieľom chrániť práva tých, ktorých sa to týka, na rešpektovanie súkromného života a obydlia v zmysle článku 8 Dohovoru a všeobecnejšie ich práva žiť v zdravom a chránenom životnom prostredí. 

Európsky súd pre ľudské práva vo veci „Hatton a ostatní“ proti Spojenému kráľovstvu sťažnosť číslo 36022/97 z 2. októbra 2001 vo veci posudzovania dvoch záujmov, o ktoré v predmetnej veci išlo, uviedol, že iba samotný odkaz na hospodársky blahobyt krajiny v tak citlivej oblasti, ako je životné prostredie, nestačí na to, aby prevážil nad inými záujmami.

V doložke vybraných vplyvov k návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii na investičný projekt „Šurany Industrial Park“ príloha č. 4 zo dňa 7. júna 2022 sa uvádza, že vplyv na životné prostredie nie je ŽIADNY.

V doložke vybraných vplyvov žiadosti o predĺženie predkupného práva MH Invest zo dňa 29.5.2024 sa uvádza, že vplyv na životné prostredie nie je ŽIADNY.

V doložke vybraných vplyvov návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii na investičný projekt „Výstavba závodu na výrobu batérií pre elektromobily“ zo dňa 17. 6. 2024 sa uvádza, že vplyv na životné prostredie nie je ŽIADNY.

Máme za to, že takýmto neobjektívnym posúdením vplyvov na životné prostredie prišlo aj k zavádzaniu poslancov Národnej rady, ktorí o danej problematike rozhodovali. Predpokladáme, že nemali dostatočné informácie o skutočných vplyvoch plánovaného projektu na zdravie občanov a životné prostredie.

PÔDA

Na základe dostupných informácií si dovolíme konštatovať, že v úvodných fázach projektu neboli brané do úvahy žiadne iné lokality na Slovensku, iba Šurany a jeho blízke okolie (neďaleká obec Palárikovo a susedné mesto Nové Zámky). Vynára sa otázka, prečo? Že by bol faktor pri výbere a najdôležitejší parameter bezproblémový prístup k našej podzemnej vode, ktorú bude investor možno používať ako technologickú? To by dávalo zmysel, ak by sa výroba lítiových batérií v budúcnosti zmenila na výrobu vodíkových batérií (čo má byť budúcnosť vo výrobe batérií). Tak úplne prídeme o našu vodu, keďže jej spotreba bude mnoho násobne väčšia, ako sa dnes predpokladá.

Pôda pod Šurany Industrial Park patrí medzi najbonitnejšie pôdy a teda podľa zákona č. 220/2004 Z. z. patrí medzi chránené pôdy. Podľa tohto zákona je zároveň orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy § 12 (Ministerstvo, Okresný úrad v sídle kraja a Okresný úrad) povinný zabezpečiť jej ochranu! A keďže ju nechráni, porušuje tým zákon.

Podľa zákona č. 220/2024 Z.z o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, štvrtá časť, §12, ods. (2), písm. e): „Ten, kto navrhne nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy, je povinný vykonať skrývku humusového horizontu poľnohospodárskych pôd odnímaných natrvalo a zabezpečiť ich hospodárne a účelné využitie na základe bilancie skrývky humusového horizontu.“.

Konkrétna odpoveď navrhovateľa na túto pripomienku Združenia domových správ v pripomienkovacom konaní bod číslo 3: „Zeminu z výkopov (cca 400 000 t) bude možné po prehodnotení jej kvality použiť na terénne úpravy v rámci areálu navrhovanej činnosti, prebytková zemina sa môže ponúknuť na použitie mimo staveniska, prípadne sa zabezpečí jej uloženie na skládku.“ To znamená, že sa nikde nerieši hospodárne a účelové preloženie 400.000 ton ornice!

Predmetný priemyselný park by mal stáť v priestore, ktorý patrí k najúrodnejším poľnohospodárskym oblastiam Slovenska s najbonitnejšou pôdou vo výmere cca 500 hektárov. Je vedecky akceptovaným faktom, že 1 cm vrstvy pôdy sa v prírode tvorí cca 200 rokov. Pri približne 50 cm vrstve, ktorá sa má z dotknutého územia odňať, je to 10 000 rokov. Z tohto pohľadu vznikne Slovenskej republike a jej obyvateľom škoda, ktorá sa z nášho pohľadu nedá ničím kompenzovať ani nahradiť. Zároveň pri priemerných výnosoch z poľnohospodárskej činnosti z jedného hektára v priemernej sume 350 EUR / hektár / ročne prichádza poľnohospodár vo forme ušlého zisku o výnos 175.000 EUR / 500 hektárov / ročne. Túto ujmu nikto v štúdiách a pri kalkulácii efektivity činnosti nebral do úvahy.

Podľa zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, § 2, ods. (1), písm. b) vyvlastnenie možno uskutočniť len vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní – verejný záujem je veľmi sporný (pozri aj bod č. 23).

A zároveň podľa § 9 ods. (3) písm. g) rovnakého zákona vyvlastniteľ k návrhu priloží právoplatné územné rozhodnutie alebo jeho úradne osvedčenú kópiu, ak účel vyvlastnenia vyžaduje vydanie územného rozhodnutia, vrátane kópie jeho grafickej časti, z ktorej je zrejmé umiestnenie stavby – žiadne platné územné rozhodnutie neexistuje, nový územný plán mesta Šurany zatiaľ nie je predložený ani schválený.

PORUŠENIE ÚSTAVY

Máme za to, že Investičný zámer Šurany Industrial Park je v rozpore s Ústavou SR:

  1. Prvá hlava, Prvý oddiel, článok 2,
  2. Prvá hlava, Prvý oddiel, článok 4,
  3. Druhá hlava, Prvý oddiel, článok 12,
  4. Druhá hlava, Druhý oddiel, článok 20,
  5. Druhá hlava, Piaty oddiel, článok 40,
  6. Druhá hlava, Šiesty oddiel, článok 44,
  7. Štvrtá hlava, článok 67 ods. (3).

 

Podľa Ústavy SR – Šiesty oddiel Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva čl. 44 (1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie.

(2)  Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

(3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.

(5) Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti.

Máme za to, že chemická gigatováreň zničí naše životné prostredie nezvrátiteľným spôsobom, čím bude dotknuté naše právo podľa bodu (1) na priaznivé životné prostredie. Zároveň to bude mať veľmi negatívny vplyv na zdravie všetkých obyvateľov nielen v dotknutej oblasti, ale aj v jej širokom okolí, čím bude dotknuté naše právo na ochranu zdravia (čl. 40 Ústavy SR).

ZATAJOVANIE INFORMÁCIÍ

Už na základné informácie súvisiace s investičným zámerom bolo takmer dva roky uvalené embargo pre obce, dotknutú verejnosť, či už laickú, tak aj odbornú. Táto dlhotrvajúca stopka na informácie bola najviac citeľná v obciach okolo mesta Šurany, kde starostovia, ale aj hospodári, či podnikatelia, ktorí sa o informácie zaujímali, nedisponovali žiadnymi podkladmi ani údajmi, na základe ktorých by mohli zaujať svoje stanovisko k problematike. Obvyklé odpovede dotknutých úradov v prípade čo i len minimálneho záujmu o podklady sa niesli v znamení, že o detailoch technológií nie je možné informovať, nakoľko sú neverejné.

Záverom: Pri príprave celého zámeru prišlo k toľkým pochybeniam a nekalým praktikám, že prospešnosť, ekologickosť a bezpečnosť celého projektu je jednoducho vylúčená.